Na každý pád

Kto, čo, bez koho, čoho, komu, čomu... Nominatív, genitív, datív,... Známe zaklínacie formulky, ktoré trápia našich malých (a zahraničných veľkých) školákov. Podstatné mená majú skrátka pády a treba ich vedieť skloňovať. Indoeurópsky prajazyk, z ktorého pochádza väčšina súčasných európskych jazykov mal pravdepodobne osem pádov. V niektorých jazykoch sa ich počet časom zredukoval (angličtina ako-tak rozlišuje len dva alebo tri pády). V iných jazykoch je pádov naopak veľmi veľa (fínština a estónčina ich majú štrnásť, alebo pätnásť). Koľko pádov má slovenčina? Šesť alebo sedem. Záleží to od toho, či uznávate, alebo neuznávate piaty pád (oslovenie, vokatív). V posledných rokoch sa skôr neuznáva (a nevyučuje). Slová ako „mami“, „tati“, „človeče“, „chlapče“, „majstre“ tak ostávajú v „gramatickom vzduchoprázdne“. Dôvod? Možno snaha odlíšiť sa od češtiny (veta „Karle, ty vole“ obsahuje samé piate pády). Alebo cielené protináboženské ideologické pôsobenie komunistického režimu aj na „jazykovom fronte“ (veta „Pane Bože, otče“ obsahuje samé piate pády). Alebo ide o prirodzené zjednodušovanie jazyka. Ktovie aká je pravda. Pre istotu si skúste pospomínať na čo najviac slov v piatom páde. Kým zmiznú úplne.

pardon 37/2005