Tjn psm

Naše obľúbené tajné písmo v detstve vzniklo tak, že sme z normálnych slov povynechávali všetky samohlásky. V skutočnosti však príliš tajné vlastne ani nebolo - všetci mu totiž rozumeli. Niet div. Práve spoluhlásky, ktoré naša „tajná reč“ obsahovala, tvoria „kostru“ väčšiny slov. Spoluhlásky v slove „nesú informáciu“, samohlásky sú skôr len „na ozdobu“. Vedeli to už staroveké civilizácie a písmo mnohých z nich samohlásky ani neobsahovalo (preto sú v súčasnosti niekedy problémy s tým, ako vlastne zneli mená pradávnych kráľov). Mimochodom, ak by sme mali každé písmenko prácne sekať do kameňa ako oni, tiež by sme si to so samohláskami asi rozmysleli. Spoluhlásková reč, alebo lepšie povedané: slová, v ktorých je spolu príliš veľa spoluhlások, znejú krkolomne. Zle sa vyslovujú. Skúste nejakého cudzinca naučiť slovo „zmrzlina“. Tam je spoluhlások vedľa seba päť. V slove „rozštvrťme“ je to dokonca sedem spoluhlások. Aký je rekord v počte susediacich spoluhlások v slovenskom slove? Nevieme. V redakcii sme vyhrali s „trojštvrťstĺpkom". Toto slovo obsahuje súvislý sled jedenástich spoluhlások. Viete o niečom rekordnejšom?

pardon 33/2005