Keď o niekom povieme, že:
„stojí tam ako taký cibazol“, veľmi
dobre vieme, o čo ide. Ale vieme to naozaj? Vieme to presne? Vieme, čo
alebo kto je to „cibazol“? Vieme, aké „i“ sa v slove cibazol píše?
Krátky
slovník slovenského jazyka (35 tisíc slov) žiadneho cibazola nepozná.
Podobne je na tom Slovenský národný korpus. Príbuzné jazyky (čeština,
poľština) toto slovo nepoužívajú vôbec. V telefónnych zoznamoch žiadny
Cibazol nie je. Medzi právnickými a fyzickými osobami ho tiež (napodiv)
nenájdeme. V našej literatúre exituje len doktor Cibazol - je to jedna z
postáv Tarageľových a Giertliho
„Rozprávok pre neposlušné deti a ich rodičov“.
Nepochodili
sme doma, poďme do sveta. V prvej polovici minulého storočia vyrábala
švajčiarska firma Ciba liek Cibazol. Išlo v podstate len o obyčajný
sulfotiazol, no v čase, keď boli antibiotiká raritou, bol Cibazol veľmi
populárny aj u nás. Ak sa vám predstava že
„niekto niekde stál ako taký liek proti zápalu pľúc“ nezdá, máme pre vás ešte jedno vysvetlenie. V dialektoch hornatého severovýchodu Portugalska sa slovom „cibazol“ označuje
„bezcenná, bezvýznamná vec“. A v brazílskej portugalčine je to jedno z desiatok slov označujúcich
zadok.
Tak nevieme. Možno sú tie tabletky predsa len lepšie vysvetlenie...
Pardon 16/2005